Gejovia a lesby sa cítia oklamaní, vláda odmietla zriadiť výbor pre ich práva

Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov, ktorý mal fungovať pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, napokon nevznikne.

Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov, ktorý mal fungovať pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, napokon nevznikne.
Hoci v návrhu štatútu rady sa s ním počítalo, vláda sa ho rozhodla nezriadiť. Iniciatíva Inakosť to považuje za cielenú diskrimináciu neheterosexuálnej menšiny a rodovej rovnosti.

Július Kolenič z Inakosti upozorňuje, že ostatné výbory vznikajúcej rady vláda v návrhu štatútu ponechala. "Takýto škandalózny postoj vlády je pre nás neprijateľný. Teraz je už jasné, že súčasťou vlády Ivety Radičovej sú homofóbne strany a strany, ktoré opakovane zrádzajú svojich voličov a svoje predvolebné sľuby o ľudských právach," vyhlásil Kolenič.

Tlačový odbor Úradu vlády na otázku, prečo vláda výbor nezriadi, nechcel reagovať. Pravdu odporučil na podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela. Ten na otázku tiež neodpovedal, vo svojom obšírnom stanovisku len deklaroval záujem o problematiku neheterosexuálov.

"Napriek skutočnosti, že vláda uznesením nezriadila navrhovaný výbor, ktorého úlohy mal zabezpečovať Úrad vlády, podpredseda vlády pre ľudské práva deklaruje svoj záujem a pretrvávajúci záujem jeho úradu iniciovať a podporovať laickú aj odbornú diskusiu v tejto oblasti," uvádza sa v stanovisku kancelárie vicepremiéra.

Ochrana ľudských práv gejov a lesieb neznamená podľa Chmela zavádzanie nových, ale uplatňovanie existujúcich práv. "Každý prejav homofóbie je preto v modernej spoločnosti neakceptovateľný," uviedol Chmel a pripomenul, že zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie je zakotvený aj v tzv. antidiskriminačnom zákone. Rada vlády sa chce venovať problematike ľudských práv a rovnosti aj prostredníctvom pracovných skupín. Vicepremiér víta aktivity mimovládnych organizácií v oblasti scitlivovania verejnej mienky vo vzťahu k sexuálnym menšinám.

Inakosť tiež odsúdila zneužívanie a klamanie gejov a lesieb politickými stranami s cieľom získať hlasy vo voľbách, "lebo reálna politika ukazuje, že im na nich nezáleží". Za práva gejov a lesieb sa pred voľbami zasadzovala SaS, ktorá mala v programe registrované partnerstvá.

"Mali sme na tom zasadnutí vlády dosť slabé zastúpenie," reagoval poslanec za SaS Martin Poliačik, "ale v zásade postoj SaS je taký, že táto problematika by mala byť predmetom čo najširšej spoločenskej diskusie. Určite by sme boli za to, aby tam takýto výbor bol. Práva gejov a lesieb by sa potrebovali dostať do širšieho povedomia ľudí a neskôr by mali byť zakotvené aj v legislatíve." Poliačik nevedel povedať, prečo návrh neprešiel, väčšina "ich ľudí" vtedy však na zasadnutí vlády chýbala. "Viem, že Daniel Krajcer sa snažil pri tom bode niečo presadiť, ale neprešlo to," uzavrel Poliačik.

Podľa informácií Pravdy s vytvorením výboru pre práva gejov a lesieb nesúhlasilo KDH. Pravda oslovila viacerých ministrov aj poslancov, do redakčnej uzávierky však reagovali iba dvaja poslanci. "Neviem, počujem o tejto veci prvýkrát," odpovedal Radoslav Procházka na otázku, prečo výbor pre práva gejov a lesieb nevznikne. "Neviem ani, aký postoj na vláde zaujímali ministri za KDH, na poslaneckom klube sa o tejto veci nehovorilo." Pavol Abrhan sa nechcel k veci vyjdarovať pre nedostatok informácií. "Nič o tom neviem," uviedol.

Zdroj: Pravda.sk, Iris Kopcsayová, 13. marca 2011